Vyrovnanie miezd medzi východom a západom?

Autor: Branislav Chmúrny | 13.9.2017 o 20:12 | (upravené 14.9.2017 o 12:51) Karma článku: 3,40 | Prečítané:  1108x

Keď ide o platy, nikto sa necíti byť dostatočne západnou krajinou. Kto by odmietol možnosť pridať? A to je tá achilovka, o ktorej vedia politici aj rôzni špekulanti.

Na Slovensku je veľmi častou súčasťou rétoriky, najmä pred voľbami, téma dorovnania platov so západom. Delíme sa tu na chudobnejšie regióny a bohatšie regióny s menšou nezamestnanosťou a vyššími mzdami. Ľudia na východe chcú zarábať toľko, čo počujú, že zarábajú ľudia na západe. Je to logické. Zdá sa však, že snom mnohých firiem by bolo skôr vyrovnať platy s niektorými z tých východnejšie položených krajín.

V rámci Slovenska sa v prvom rade veľmi radi porovnávame s Bratislavou. Bratislava je najvyspelejšia časť Slovenska pretože je hlavným mestom. Nie je to žiadne prekvapenie, takto je to všade vo svete. Nejde o žiadnu raritu. Čiže áno, mnohí sa tu majú lepšie ako v iných regiónoch. Nedávno som čítal skvelý rozhovor s úspešným Slovákom, ktorý vyštudoval v Prahe a žije v Rakúsku. Okrajovo sa dotkol aj témy spokojnosti ľudí s platmi: „Fakt, že ľudia v Rakúsku sú spokojnejší, sa poprieť nedá. Na druhej strane, mnoho Rakúšanov sa aj tak sťažuje, lebo by sa chceli mať ešte lepšie. Ak sa Slovensko neustále porovnáva s Rakúskom, Rakúšania sa takto porovnávajú so Švajčiarskom. Zaujímalo by ma, s kým sa potom porovnávajú Švajčiari.“

V túžbe po vyrovnávaní platov nie sme sami. Je to taká nekonečná reťazová reakcia.

V rámci firmy: „Chceme mať také isté platy ako iná pobočka našej firmy na západe/ v zahraničí.“

V rámci Slovenska: „Chceme mať také platy aké majú v takom a takom kraji.“

V rámci EU: „Chceme mať platy ako západné krajiny.“

V rámci západných krajín: „Chceme mať platy ako západnejšie než západné krajiny.“

Keď ide o platy, nikto sa necíti byť dostatočne západnou krajinou. Keď človeku ponúknete možnosť zarobiť viac za tú istú činnosť, nemá najmenší dôvod pohrdnúť. Kto by odmietol možnosť pridať? A to je tá achilovka, o ktorej vedia politici, aj niektorí iní špekulanti, že za ňu treba chytať. To je tá struna na ktorú treba brnkať, lebo jej všetci rozumejú. Všetci chcú viac. Skôr, či neskôr. A aj keď sa pridá o 100%, nikdy to nebude dostatočne veľa na to, aby sa nemohlo pridať aj o 120. Preto sú tak populárne slovné prestrelky na tému Kto sľúbi viac.

Súhlasím s tým, platy je potrebné zvyšovať a je potrebné zvyšovať ich rýchlejším tempom, než rastú ceny tovarov a služieb. Platy totiž nie sú jedinou premennou, na ktorú sa musíme pozerať, keď sa porovnávame so západnejšími susedmi. Pozrime sa aj na ceny v obchodoch, pozrime sa na ceny služieb a ceny nehnuteľností. To sú veci, s ktorými nepohne žiaden odborár na svete. Kde je vo vyrovnávaní cien úloha odborára? Mnohí sa pýtate: „Nie je to skôr záležitosťou zamestnávateľa, či má vôbec z čoho pridať a koľko? Prečo mu vy odborári robíte stále zle?“ Nuž, my, odborári náhodou máme prsty vo zvyšovaní miezd aj v tom vyrovnávaní a poviem Vám ako.

K téme vyrovnávania platov a populárnych téz okolo toho mám dva zásadné postrehy:

- Nie je až tak  úplnou pravdou, že by platy neboli na Slovensku celoplošne vyrovnané. V niektorých odvetviach sú. Pozrite si tarifné tabuľky zdravotníkov, učiteľov, pracovníkov verejnej správy. Tam kde sú tabuľky sa žiada celoplošné zvyšovanie v celom segmente. A to je príliš ťažké závažie na nejakého lokálneho odborára hoci aj z Bratislavy. Na toto je potrebné mať celoslovenskú hybnú silu. A tú by odbory vo svojej histórii nemali, keby im ju nedali ich členovia. Čím viac ľudí sa pridá do odborov, tým vyššiu moc budú mať vo vyjednávaní s politikmi. V priemysle má takúto moc napríklad  najväčší celoslovenský zväz KOVO.

- V celej slovenskej histórii viem o jedinom príklade zahraničnej firmy s viacerými pobočkami na Slovensku, kde naozaj reálne došlo k vyrovnaniu miezd. Zhodou okolností to bol práve Volkswagen v ktorom pracujem ako odborár a išlo o vyrovnanie podmienok medzi fabrikou v Bratislave a v Martine. A asi nikoho neprekvapí, že toto vyrovnanie platov prebiehalo v réžii odborov KOVO.

A kde je tá úloha nás, odborov? Odpoveď je tiež logická. Keď Vám niekto tvrdí, že zamestnávatelia sa snažia platiť čo najnižšie mzdy, tiež mu až tak úplne neverte. Je to populárne tvrdenie, avšak mylné. Každý podniká za účelom dosahovania zisku, ale mnohí si uvedomujú, že kvalitnú pracovnú silu je potrebné motivovať. A oni motivujú. K vyšším pracovným výkonom, k lepšej produktivite. Oni pridajú. Napríklad motivačné príplatky závislé od výkonu, alebo pridajú najproduktívnejším zamestnancom. Jednotlivcom. Napríklad percentá z predaja obchodným zástupcom. Ak je finančná motivácia výlučne na súkromnej firme, nikdy nedostanú pridané všetci rovnako. Ak do toho vstúpia odbory, všetci dostanú rovnako. Rovnosť je princípom odborov na celom svete. To je ten podstatný rozdiel a dôvod, prečo nemávnuť rukou a nenechať zvyšovanie, či dorovnávanie platov len na firmy,  bez akéhokoľvek dozoru, ktorý by mal aspoň podobné záujmy ako zamestnanec.

Toto je tiež dôvod, prečo nenechať dorovnávanie platov na politikov či Európsku úniu. Odporučiť či nakázať to môžu. Ale na to, aby ste ten výsledok pocítili na vlastnej výplatnej páske, na to potrebujete aj niekoho kompetentného priamo vo firme, kde na to osobne dohliadne. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Bukovský: Doma máme lepšie potraviny než acai či chia

Sme národ, ktorý ľahko prijíma niečo zahraničné ako to svetové. No superpotraviny k nám nemusia cestovať cez celú planétu.

SPIŠ KORZÁR

Deň, ktorý navždy zmenil Vysoké Tatry. Takto to vyzeralo pred 13 rokmi

Víchrica zničila 12-tisíc hektárov lesa.


Už ste čítali?